Blogerský politický komentár a úvaha
Julius Gaius Caesar takto stručne označil svoje ľahké, rýchle a definitívne víťazstvo v bitke pri Zelay. Toto víťazstvo bolo zároveň opatrné a spôsob, akým tento triumf vyjadril, bol stručný a pôsobivý. Než nadviažem na tento historický moment premostením do súčasnosti, pokúsim sa o krátky exkurz verejného záujmu v štáte. Aj naše Slovensko potrebuje zvíťaziť.
Viete, prečo som sa externe občiansky zapojila do politického diania? Nemala som totiž svojho zástupcu, politici zlyhali a zo všetkých tých, ktorí obývali politický priestor, len málokto chcel skutočne pomôcť veci. Niektorí len tliachali z pódií, iné žili a iné hovorili. A tak ako obyčajná občianka a matka som sa postavila na odpor. Za cenu nasadenia svojho mena, tváre, rizika sporu so štátom a ideologickou mocou. Dodnes riešim súdne spor, ktorý vyplynul z mojich nezištných aktivít na proteste v Košiciach za posledné zvyšky slobody, ktoré nám vtedy ostali. Myslím si, že bude vyriešený úspešne. Boli sme prenasledovaní všetci tí, ktorí hovorili pravdu. Hovoriť pravdu je totiž v pseudodemokracii zakázané.
Iste chcete vedieť, či sa zapojím do celonárodných volieb do NRSR. Moja odpoveď je, že chcem byť rozumná. Postupne som “ich” spoznala a prečítala. A čo som si odniesla? Skúsenosti, poznanie a jedno viem určite. Je mi zo všetkého skutočne nevoľno. Nie, nechcem ísť a medzi tých, čo iba hovorili a nekonali. Nespojili sa za nás a naše deti. Nie, nechcem ísť medzi krivákov, egoistov, mamonárov, farizejov, kariéristov a ľudí, čo obchodujú. Obchodujú s menami, s dušami, s dosahom. Nepozerajú na charakter a hodnoty človeka. Chcem ísť medzi skutočných Slovákov telom a dušou, ktorí si vyberajú podľa iných kritérií. Prečo máme zabetónovaných predsedov, ktorí rozhodujú? Chceme týchto predsedov? My ľudia si nevyberáme ani kandidátov a ich pozície do volieb, našich kandidátov, ktorých chceme. Tento súčasný politický systém je zastaralý a nefunkčne korupčný. Odporný.
Teraz nadviažem na Caesara. Aj ja som prišla, videla a zvíťazila mnohokrát. Bola som v správnom čase na správnom mieste a získala som v zápase za deti aj politickú podporu. Tá bola žiaľ oklieštená a ďaľšie politické subjekty sa nepridali, hoci išlo o tyraniu a porušovanie práv detí. Vadí, či nevadí? Dnes majú u mňa tieto strany čierny bod a akosi sa nedokážem preniesť cez skutočnosť, že za deti, za ľudí, za nás sa nespojili, ale teraz umelo riešia svoje budúce pozície, moc a kde a ako sa uchytia, aby získali peniaze. Spájajú sa v prospech seba a priraďujú mená farizejov na číselné pozície na kandidátnych listinách. Ponúklajú mená, ktoré vtedy mlčali, alebo iba hovorili. Nekonali. Alebo dostanú miesto za odmenu – za dobré hlasovanie. Nie je dobré hlasovanie náhodou samozrejmosť? Áno, politika je obchod. Žiaľ, presne taký, ako najstaršie ženské remeslo. Alebo niekto strieda politické subjekty ako nohavičky.
Záverom chcem povedať, že som si tým istá, že ma neoblbnú. Aj moja posledná omylná skúsenosť mi dala veľa. Skúsim odolať všetkým lacným pokušeniam. Je čas myslieť na nás ľudí a na deti. Nie na seba. Potrebujeme činy, nie slová. Na prvom mieste mám verejný záujem o nové školstvo. Chcem byť užitočná pre celý národ, nie pre malú skupinku ľudí. Budem viac pracovitá ako hladná po straníckej politike. Začínam s tvorbou programu pre školstvo pre vyšší cieľ, ktorý by mohol byť prijateľný po voľbách naprieč politickým spektrom, prípadne do budúcnosti. To je spôsob, ako začať cestu skutočného víťazstva Slovenska.
Nakoniec s láskou a dobrom proti nenávisti a polarizácii spoločnosti dosiahneme viac.
Mgr. Adriana Kráľová
Vždy spolu – občan pre občana.
Hovorím vždy pravdu, pretože svedomie je výsada budúcnosti
a láska k rodnej zemi bude podmienka prežitia.
